nedeľa 18. júla 2010

Je vám teplo? :)

Nechcem to nejako príliz zakriknut, ale myslím že Nemecko sa vymanilo z područia extrémnych horúcav,par krat agresívne sprchlo, pripudli nejake polooblaky a uz tretí den to vyzerá na príjemných 25 stunov, ale pssssst, nech sa to nevráti....
DNes mám voľno, mozno zas mieniem väši obnos z toho mensieho co mi ostal z vyplaty na nejake tie predcestovne nakupy a zajtra waaaaaa letím do Prahy, neskutočne sa teším :)

Takže dnes len pohoda, ranná kávička, bageta, prechádzka popri rieke, ktoré som si celkom oblubil, skocím si do obchodu, trosku popratam byt, a zajtra už len zbalit sa a a večer final destiation - Prague :)

Inak mam za sebou už nieco vyše mesiaca a slobodne viem vyhlasit :asimiloval som sa, .....už nechodim "do bytu" ale "domov" teším sa z toho že si popracem, poznam svoje okolie, najlepšie obchody, zoznamil som sa s tetou z cinskej restiky, a už vie stale ci si chcem dat.... je tu fajne :)) myslim že ten niečo vysemesiac ešte vydržím, ale budem musiat viac setrit :)

štvrtok 15. júla 2010

zoznam

Veci, ktoré by som si mal viac vážiť a byť za ne viac vďačný ( lebo asi nie som ) :
1. Zdravie - je to jedna z tých vecí, ktoré ani nevnímame a berieme ako samozrejmosť (ako vzduch, alebo elektrina) a v momente ako zmizne, uvedomíme si , ako sme na nej závislí. Ja som relatívne zdravý, nemám nič také, čo by ma nejako aktívne obmedzovalo alo kvôli čomu by som trpel. Pravidenlá hnisavá angína dvakrát do roka je nič. Mám 2 ruky, 2 nohy, neumieram, dokážem chodiť, vidieť, počuť a žiť tak ako to chcem ja....Ďakujem
2. Moja mama - vraví to asi každý, ale ja MÁM tu najlepšu maminu na svete, je to najchápavejší človek môjho života, ktorý by stál pri mne, aj keby som urobil neviem čo , viem že sa na ňu kedykolvek dokážem spolahnuť a vždy mi pomôže, čo občas vedome či nevedome využívam . Poslednú dobu sa nas vztah zmenil , viac nechcene ako chcene na 200 eur mesačne a návštevu 2krat do roka. Na jednej strane mi chýba, na druhej viem že ked potrebujem peniaze, mamička využije služby internetbankingu, a som rad ze som si toto uvedomil viacmenej sam . Veľmi milujem svoju mamu a mrzí ma, že nevieme byť spolu častejľie a možno by som si mal viac vážiť to čo pre mňa robila a robí. Automaticky vyžadovať to že bude moju homosexualitu brat ako samozrejmost bolo odomna velmi sebecké a viem že aj ja musím rešpektovať to , že ona možno túžila po vnucatach, alebo iných veciach ktoré jej takto dať nemôžem ....Mami prepáč... a ĎAKUJEM
3. Môj Tomi - neviem , či platí že do tretice všetko dobré, ale môj v poradí tretí vzťah, je momentálne môj druhý najdlší, a prvý kde ten zodpovednejší mám byť ja. CHalan, ktorému som už možno pát krát dal dôvody na to aby už somnou nemusel byť a predsa pri mne ostal . Chalan ktorý je neskutočne citlivý, dobrý, a niekedy sám nevie kam sa má zaradiť....ja mám byť ten ktorý mu má pomoct? ved neviem pomoct ani sám sebe niekedy. Svojim egoízmom a nezodpovednosťou som mu už pár krát ublížil a niekedy si nie celkom uvedomujem že takíého chalana ako on už nikdy v živote nenájdem , a to že ho milujem ako blázon nič nemení na veci , že mu niekedy viem aj ubližiť..... Tomi, prepáč...a Ďakujem .

4. Priatelia - ludia, s ktorými zažiješ to najlepšie aj nahoršie, ludia ktorí tu su pre teba ked to potrebuješ aj ked to nepotrebuješ, ludia ktorým doveruješ a oni doveruju tebe....vyberte si definíciu priateľov, ktorá je vám najbližšia.....
Pre mňa boli priatelia vždy španielskou dedinou . Dosť dlho som nemal žiadneho priateľa a ked som nejakého našiel , nikdy som sa nevedel spráať tak , ako by som mal .
Preto som viac než vďačný, že ińiektorí ludia dokazali vidiet cez moje šialenstvá, otrasné správania a reči a dali mi šancu ukázať to , že si zaslúžim mať SKUTOCNÝCH priateľov:
Miška, s ktorou mám jednorožcovo jedinečný humor, ktorí nemá nikto iný na svete, a ktorá vie vždy čo má povedať
Eva, ktorej dospelácka zodpovednost nám už od 13tich liezla na nervy a potom sa nám stala vzuorom
Katka M, ktorej šialenstvá sú ešte väčšie než moje a ktorej krvavo drsný zápal pre vec nás všetkých ženie dobrepu
Danka, ktorej pohlad na svet otvára oci novým sposobom a dokaže vam že aj velmi velký probém sa može zmenit na este väčšiu zábavu
Paťo, s ktorým už asi nebudem opravovať syfón, ale vínko s koncertom Lucky Bilej na DVD si dám kedykolvek, lebo to je len NASE
Matej , ktorý ma zachránil , ktorý je v niektorých veciach uplne ROVNAKY, a v niektorých uplne ODLISNY, ako ja, a preto je ten náš bratsko-talianskomanželský vztah nebude nikdy fádny
Tomáš, ktorý vo mne pestuje syndrom staršieho brata
Jana , ktorej povaha velkej horkokrvnej černosky nikdy nevyhasne a vie kedy ma co povedat a kedy ma kde koho udriet
Maroš, ktorý nikdy nic nerieši a vždy je tak správne flegmatický, že to vie preskočit aj na mna
Barba, bez ktorej by tento zoznam neexistoval , ktorá vie v jednej vete povedat pointu toho co by som ja opisoval pol hodinu a ktorá vraví "je to tam" takým sposobom že vždy pri tom slintam
Dalej Boris, Honko, Marosh, Igor, Mikšo K, Miško P, Monika, Rachel , Diana.... toto všetko sú ludia, ktorí ma poznajú, vedia aký som a je im jedno či urobím jednu, alebo 299 hluposti za den, zjazdia ma, poradnia a stoja pri mne.
Ďakujem Vám , mám Vás velmi rád, a važim si Vas.....som vdacny za to že vás mam


5. Dramatak - 10 rokov mojho života, spoločenstvoi ludi, krtoré stálo za väčšinou mojích pozitívnych zmien v správaní a v osobnosti. Ľudia ako Aďa, Mirka, Mariana, Marica, Eva, či Peto Orgován na naučili ako zvládať samého seba, ako sa správať, ako žiť...dali smi nový zmysel môjho života. Nikdy im to nezabudnem a nikdy nebudem vediet im dostatočne podakovat za to čo všetko pre mna urobili ....

6. Škola - študujem čo ma baví, to čo by som naozaj chcel robiť aj po škole, škola nie je ťažká, predmety sú zaujímavé, dostal som sa na školu sám....a predsa to flakam ako viem , robím veci na poslednu chvilu, staci mi priemer.....asi som zaspal na vavrínoch, a zvykol som si na svoj status "skveleho študenta" zo základnej školy, kde som mal čisté jednotky...lenže extravagantny pristup a psie oči ma na výške nespasia

7. Hudba - sprevádza ma celým mojim životom , či už som smutný veselý, nahnevaný, alebo absolútne bez nálady, hudba tu bola somnou stále. .

Toto sú veci, za ktoré som vo svojom živote vďačný a odteraz si ich budem voac vážiť....brať ich ako dar, nie ako samozrejmosť, pretože ak si ich nebudem vážiť, môžem o ne kedykoľvek prísť.... Ďakuejm

- inspired by Divoky Mustang, to save me.

nedeľa 11. júla 2010

11

Dnes je to presne 11 mesiacov, čo sa niečo stalo...niečo sa zmenilo ... pred 11 mesiacmi o takomto čase, som poznal už par mesiacov jedneho chalana.... motal mi hlavu a ani o tom nevedel... prekazil mi niekolko dobrých sexuálnych zážitkov v Mníchove, ktoré som mal možnosť zažiť, ale nezažil som pretože chcalan mi behal po rozume, a ani o tom nevedel :D
Po príchode domov som sa s ním par krat stretol, bolo to ceé fajn , také trošku zmätené, jemné, bojazlivé :)
A on raz prišiel s navrhom, ist na predpriemeru jedneho filmu, ktorý chcel vidiet...nebol som vtedy veľmi na romantické komedie, ale tak šiel som , prečo nie :)
Film "Proposal" so Sandrou Bullock sa ale stal premna klučovim filmom v mojom živote :)
......

ubehlo 11 mesiacov ,odkedy som sedel vedla toho chalana v kine, smial sa na tom ako sandra bullock skáče okolo ohna a rappuje o pote, ktorý jej steká po guliach, ubehlo 11 mesiacov, odkedy som velmi bojazlivo a opatrne chytil prvy krat v živote chalana za ruku na verejnosti, aj ked to bolo tmave kino kde to nemohol nikto vidiet .... 11 mesiacov ubehlo odvtedy, čo mi po spoločne strávenom dni chalan na FB napísal, či by sme tento den nemohli považovat za....oficialny začiatok ...

a dnes?

teším sa na to ako ho konečne po mesaici uvidím, ako mu nedám dýchať , lebo ho obijmem a už nepustím, teším sa na naše prvé výročie, na koncert Pink, na kino do ktoreho možno spolu zas pojdeme, na plavbu po Vltave....no teším sa hlavne na to , že od 19. do 22. júla, budem pokojne zaspavať pretože budem citit jeho vedla seba a držať hov naruči kym nezaspi, a teším sa na rána, kedy otvorím oči a budem vidieť ako pokojne a nevinne spí vedla mna ( viem že to tak bude, lebo stale vstavam skor ako on :D )

a už vuiem , že žiadna praca ani vidina akehokolvek zarobku ma neprinuti opustiť ho na taku dlhu dobu

sobota 10. júla 2010

po čase...

Po čase človek prestane vnímať.... čas.... všetko mu to splynie to jendej veľkej masy, robí to čo má robiť, užíva si volné dni a ked už nič iné rieši hluposti .
Dočasne odrezanie od internetového sveta spôsobili hlúpe vypadky wifi pripojenia, ale šarmantný T-Com ujo prišiel, pohral sa s kablikmi a teraz by to už malo byť OK.

Keďže som teda prišiel o 90 percent činnosti počas mojich voľných dní, a tých bolo poslednú dobu viac, ako tých pracovných , musel som si násť činnosti ktoré by mi vyplnili to prázdno .... od posilovne som upustil , kedže 19 eur na den začalo byť premna celkom nakladne a permanentka je až od 3 mesiacov vyššie, ostalo mi len behanie a plavanie, čo ma teda celkom slušne drží, no na vypracovanie bruška si budem musieť ešte niečo vymyslieť , zatial je to v štádiu reiešenia.
Urobil som si pár poznávacích vychádzok do okolia, aby som zistil že Dusseldorf je vlastne celkom veľké a pekné mesto, no musím vás všetkých sklamať, nestratil som sa, nikto ma neuniesol, ani sa o to nepokúsil, žiadne výbuchy , ani nečakané úrazy.
Úplnhou náhodou - a prestante sa smiať, tí čo mi neveríte, - som natrafil na jeden velmi pekny a slušný gay podnik s free wi-fi, preto som minulé dni bol občas na krátku dobu prítomní.
Veľmi milí časník, veľmi priateľné ceny, veľmi dobrá pizza :)
No výpadok netu možno mal aj nejaké negatívne účinky....zdá sa že s ľudmi, s ktorými som bol zvyknutý byť a komunikovať dennodenne, sa týmto skoro týždnovým odlúčením...neviem ... odlúčili aj vzťahovo.... ono, všetko je v poriadku, žiadne konfliktny na obzore, ani pod ním, len niekedy cítím...myslím teraz po obnovení netu...cítim takú rezervovanosť, chlad...ako keby sme si písali už len zo zotrvačnosti, nutnosti, alebo neviem ako to mam nazvat ... možno si to len nahováram , ale ten pocit tam je tak neviem ...a nechcem to zas rozoberat s každým a riešiť, to to by mohlo veci ešte viac pokaziť....no sám cítim ako pasívnejem a flegmatičniem ... bojím sa toho , že keď sa vrátim do KE, tak všetko bude inak ...a nemyslím to pozitívne :(

Chvíľu som sa tešil že neznesiteľné horúčavy ustúpili, ale včera dnes a zajtra je to okolo 34-35 stupnov a myslím že keby nebolo ľadových sprch a ventilátora, tak sa doma nedá vydržať .

Neskutočne sa teším do Prahy, poletím lietadlom na ľahko, zrejme sa budem hrať na ALIAS, ako sa poznam :D

Inak môj stereotyp narastá a už začína byť neznesiteľný, ak to takto pôjde ešte 2 mesiace, tak to bude dosť katastrofa , ale spolieham sa na to , že skôr či neskôr - ako sa poznam tak to bude skor - si niečo na seba vymyslím, a potom možno bude už aj o čom písať :) možno sa hodím pod vlak, alebo si naštiepim kosť, niečo na ten štýl :)

nedeľa 27. júna 2010

výplata:)

zajtra dostanem svoju prvý výplatu :) 672 eur, 300 až 350 je fond na prahu - tomi teším sa - a zvyšok nemilosrdne miniem :)
Ale pozor deti, ROZUMNE .... pošas nasledujúcich pasáži sa väčšina z vás bude smiať, pretože ma poznáte, ale ke´d nie TU a TERAZ , tak už nikdy a nikde....
od zajtra začinam zo sebou niečo robiť.... to znamená že o 6:30 vstanem , pôjdem si zabehať, od osmej do deviatej ranná plaváreň, potom práca a večer posilka, rotoped, lavica na brušáky....teda permanentka na plaváreň aj posilku, a zvyšok na cereálie, musli tyčinky a Actimely :) no nerehocte sa , keď sa vrátim na Slovensko bude zomňa mužný , atleticky vyrysovaný gay, chlap ako sa na 21 rokov patrí, ktorý však nestratil svoj zajačikovský nevinný chlapčenský šarm a rozkošnosť a všetci budete čuuuuumieť :P tak tak deti, tak to to bude, a ja vás o tom pravidelne budem informovať, aby ste mi verili :)
Samozrejme predpokladám, že počas toho behania na mňa s mojím šťastím spadne klavír, a v bazéne sa z ničoho nič objaví Kosatka Poľná, ale myslím že to nejako prežijem a všetci budeme spokojní a šťastní....veď svetový mier sa už len nejako musí dosiahnuť...

PS: Prosím vás o radu, ako mám narábať s elektronickou letenkou, ktorú som dostal na mail ... mám tam faktúru o zaplatení, letový plán, samotný súbor E-ticket a všade sú nejaké kódy a čísla a ja som zmätenýa nešťastný, lebo neviem čo z toho si mám vytlačiť, čo budem kde potrebovať a ako dlho pred odletom mám byť na letisku, keďže ide o pravidlenú linku ( nie kuchynskú ) ďakujem :)

Návrh pre čitateľov

Nápad dnešného dňa znie :)
Veľmi rád a hlavne KONEČNE by som už šiel niekam na dovolenku, k moru, Tunis, Egypt, niečo horúce, morské, bazénové. plážové, all inclusive s mojitom a dáždničkom v pohári a lehátku o dĺžke minimálne 12 dní.
Tak toto je najkonkrétnejšia predstava a pri troche šťastia by som to videl na velmi koncový august až prvá polovica septembra.
Chcel by som tam ísť s niekym s kým dobre vychádzam ( ako ale pokojne vás može byť aj vaic :D ) s kým vydržím 2 týždne v klude a užijem si perfektnp dovolenku....
Mám pár konkrétnych ľudí, ak by výber záležal len na mne, hlavou sa mi preháňaju rôzne zvieratá ako veverička, vlk či žaba, potom dievča čo si umna zabudlo okuliare, Olympia, aj mamina by bola fajn , ale ona sa tento rok už vyjašila na Pule s vínkom a rybičkou na prírodno, VSAK MAMI ?? :D no a samozrejme ešte jeden chlapec tu je a nech sa snažím ako chcem neviem aké kódové meno mám na neho použiť, ludia ho volajú všeliako, čo už je to zlomok alebo opozitum slova "dospelák"...to sú moje typy, ktoré mi automaticky prišli na myseľ :)
Ale ak by mal niekto tú potrebu ležať somnou 2 týždne v piesku, nech sa pokojne facebookovo poštovo ozve a všetko sa dá :)
Ozývajte, ľúbim Vás :)

sobota 26. júna 2010

Tortillas

Dni začali plynulo ubiehať a človek si behom týždňa dokonca stihne nájsť aj nejaký ten svoj stereotyp. Ráno 8:00 budíček, sprcha a všetky tie záležitosti okolo toho, cestou do roboty si kúpiť raňajky - buď to niečo sladké, alebo zeleninovo-syrovú bagetu a k tomu Starbucks (áno, konečne aj ja každé ráno pijem cestou do roboty kávu, ktorú vídame v Amerických filmoch), potom 12 ( a od budúceho týždňa 8 ) hodín kmitať medzi barom, stolmi a kuchyňou a robiť pri tom všetko možné aj nemožné, potom upratať, cestou domov si kúpiť burger, alebo cereálne pečivo s minerálkou a nakoniec zaspať pri joj-ke :)
Preto som bol celkom rád že posledné dni mi ten stereotyp narušilo pár príjemných, aj menej príjemných chvíľ.
Prvá vec - Dávid po troch dňoch spolubývania zas odišiel do Česka - takže som tu sám , minimálne do utorka, keď konečne príde Gaba, ale podľa najnovších informácii ešte nemusí bývať umňa, čiže sám možno aj ostanem.
Orroro videla že i tá samota a zatiaľ ešte nezvyknutý status, mi pomaličky lezú na mozog tak ona a Alejandro prišli s nápadom Tortillas party umňa :P Vraj si to vieme vybaviť tak , aby sme skončili štvrtok trošičku skôr, zašli do obchodu a kúpili všetky dostupné tortily a omáčky, ktoré nájdeme, k tomu fľašku či dve tequilly a veeeeľa citronikov a trošku sa teda uvoľniť, pred poslednou 12-hodinovou piatkovou šichtou :)
A najprv som si myslel že to odmietnem, nemal som veľmi náladu, ale postupom dňa sa mi ten nápad páčil čoraz viac, a tak som sa zrazu našiel u mňa na posteli s podnapitou Orroro, ktorá silou mocou chcela ísť fajčiť na balkón a očividne ju netrápilo, že nemá ani cigarety a ja nemám balkón a s Alejandrom, ktorý s "tou pesničkou" získal o jednu podobnosť navyše , keďže sa mi priznal že je gay....a že či mi to náhodou nevadí .... Orroro zahasila imaginárnu cigaretu a začala sa rehotať ako bláznivá, a ja s ňou , lebo ako je Andro pekný a šikovný barman , tak je to niekedy ale tak zbrzdený španiel že až :D Orroro ho posadila oproti mne a povedala nech sa na mňa poriadne pozrie, či takto nejako podľa neho vyzerá chalan , ktorému by malo vadiť že opitý sex španiel je bez trička na jeho posteli :D
Vyzeral byť nadmieru prekvapený, až sa čudujem že na to neprišiel , veď vtipov na tú tému bolo za ten týžden nespočet a pár krát sme sa bavili aj o mojou priateľovi tak som bol tak jemne vyvedený z miery ale hold, lepšie teraz ako nikdy :D
Tak som sa dozvedel že chodí s iným Španielom , ktorý je ale doma v španielsku a má 19 rokov a sú spolu 3 rokya už plánuju spoločné bývanie a celý vyzeral byť taký nadšený že sa somnou o tom rozpráva :D No a Keď som mu ukázal fotku mojho priatea ( Tomi prepáč :D ) tak sa začal rozplývať nad tým , akí sú Slovak Boys adorable a sweet, tak som mu to len skromne potvrdil :) Smaozrejme potom som sa začal chváliť, ja, že toto leto to bude rok čo sme spolu a že ideme na koncert Pink do Prahy, preto cez jul odchádzam preč na par dni a tak :)
Oro sa úžasne bavila, vyjadrila ľútosť nad tým že nie je lesba, lebo sa cíti tak menšinovo , načo sme ju upokojovali a povedali sme jej že to nevadí, že patríme to spoločnej skupiny a to Sexy People, a tak sme pri druhej fľaške Tequilly našli naše pravé mena a to : JA som prosím pekne "Sexy Beast" - a túto prezývku si už nedám zobrať mi keďže mi ju vymyslel Andro :D... on je Sexy Bull - tak španiel , no ..sám si za to može :D aaaaa Oro je Sexy Bitch - samozrejme :D
Skončili sme , ako sme skončili, takmer sme nestihli nástup do roboty, Andor rozbil tri poháre, Oro priniesla letný šalát pánovi , ktorý si objednal pistaciovú zmrzlinu a sa porezal a zistil to o pol hodinu :D
No a aby to bolo úplne skvelé, na tortily sme úplne zabudli a celkom poskromne nám stačili aj tie dve fľašky :P

No a včera to bolo zas o inom ....teda ten piatok bol taky migrénový a mátohový a už som len túžobne očakával záverečnú nech vypadnem ....
a tak som vypadol :) Išiel som pôvodnou trasou, a bol som trochu hladný no nemal som chuť na nič cereálne ani hamburgerové.... Išiel som teda na druhu stranu ulice kde mali kebab...kúpil som si veľké menu a ponáhľal som sa domov.
Ako som išiel okolo, na pár sekúnd som sa zadíval na letnú záhradu okolo ktorej som išiel. Spätne to vyznieva až fatalisticky, že som sa zadíval práve na tie ohrievače vzduchu.... rozmýšľal som prečo niekto preboha na večer po dni, ked bolo 32 stupnov potrebuje ohrievače vzduchu...a ešte takéto - pri každom stole bol vysoký ohrievač, na výšku asi tak 170cm v tvare vysokej štíhlej pyramídy, vlatsne to bola taká klietka...vnútri bol horák, zrejme na plyn, z ktorého slahal úzky čo karmínovočervena farbený plameň....celkom zaujimavo riešené...zahladel som sa na par sekund na jedne konkretny prave ked plamen striedavo vyhasinal, ...tak podvedome som rozmýšlal či to tak má , alebo nemá byť a ked som začal odvracať hlavu a moje podvedomie bolo plynové ohrievače natrvalo vytesniť z hlavy, tesne pred tým ako sa ohrievač dostal za hranicu mojho perférneho videnia....ten plynové ohrievač vybuchol ...kratky a intenzívny záblesk, dosť prudky na to aby to vyrobilo hluk a tlak ktorý rozbil tabulu okna vo vedlajšej bageterii, a potom už len letiace kusky kovu a stoličiek a obhorená kúsky plátenej markízy poletujúce v povetrí...krik a stonanie ludi, ktorí boli najbližšie - a že niektorí to teda riadne silno odskakali...ja som sa inšinktívne zohol a zakryl si hlavu, čo mi možno v konečnom dosledku zahranilo tvar, no jemne dezorientovaný, som tam chilku len tak stal , neviem ako dlho ludia sa zbierali zo zeme a ja som nevedel či mam niekomu pomahat lebo čo , napadlo mi že by som mal zavolať sanitku, ale zrejme som nebol jediný koho to napadlo , ludia okolo mna len tak machrovali telefonmi a o 3 minuty tam už stali tri sanitky....vtedy som vlastne prišiel na to , že som zrazený aj ja, pravú strany tričko som mal špinavú a roztrhnutú a prvé pleco mi tak trošku krvacalo...zaroven som si uvedomil , že ma to aj trochu štípe, ale to ma už sympatická a energická ošetrovatelka videla ku sanitke, niečo sa ma pýtala a očividne si myslela že som nemec v šoku, tak som sa jej opýtal či vie po anglicky a zbežne jej vysbvetlil že som len slovák ktorý nerozumie jej debilnému prizvuku, takže kde ma bolí, čo ma bolí, či viem kde som a ako sa volám , vyrhnula mi roztrhaný rukav, niečim odporne zapachajucim mi vyčistila rano ktorá nebola až taka velka ako to na množstvo krvi vyzeralo, štipalo to ako riť, ale bola, rýchla, jej kolegovia mali na starosti ťažšie popaleniny zrejme chcela pomoct...obviazala ma , a opýtala sa či viem kde je nemocnica a že keby sa mi priťažilo tak uričte mám prisť...ešte chvilu som sa tam potuloval a hladel ako odnašaju postupne všetkých ktorí to potrebovali , a potom som šiel domov....unevený, s bolavím pulzujucim ramenom a zničený ako kon som sa zvalil na postel a okamžite zaspal ....zobudil som sa dnes o jednej.... pleco vyzera OK, už ani neboli, do pondelka už ani obväz potrebovať nebudem :)
a dnes len taka pohdoiočka, trochu popratať, nakupiť nejake jedlo a preležať v posteli a uživať si volný den :P